Chirurgická liečba hlbokých krčných infekcií: retrospektívna analýza pacientov Kliniky otorinolaryngológie, chirurgie hlavy a krku LF UK a UN Bratislava v rokoch 2013–2024

Souhrn

Úvod: Hlboké krčné infekcie (DNSIs –⁠ deep neck space infections) predstavujú závažné ochorenia s rizikom rýchlej progresie a život ohrozujúcich komplikácií. Napriek zlepšeniu diagnostických a terapeutických možností zostávajú klinicky významnou výzvou. Materiál a metódy: V rámci retrospektívnej štúdie sme analyzovali 168 prípadov hlbokých krčných infekcií liečených na Klinike otorinolaryngológie, chirurgie hlavy a krku v Univerzitnej nemocnici Bratislava v rokoch 2013–2024. Hodnotili sme demografické údaje, klinické symptómy, etiológiu, postihnuté anatomické priestory, použité zobrazovacie metódy, mikrobiologické nálezy, spôsob liečby, komplikácie a priebeh hospitalizácie. Výsledky: Priemerný vek pacientov bol 47,5 roka (SD ± 18,5), s miernou prevahou mužov (53,6 %). Najčastejším známym zdrojom infekcie bola tonzilofaryngitída (50; 29,8 %), v 75 prípadoch (44,6 %) bola prvotná príčina nezistená. Postihnutie viacerých krčných priestorov malo 97 pacientov (57,7 %). Najčastejším izolovaným patogénom bol Streptococcus pyogenes (21; 12,5 %). Všetci pacienti podstúpili chirurgickú drenáž, prevažne transcervikálnym prístupom (135; 80,4 %). Komplikácie sa vyskytli u 39 pacientov (23,2 %), najčastejšie sepsa (24; 14,3 %), mediastinitída (20; 11,9 %) a nekrotizujúca fascitída (15; 8,9 %). Mortalita dosiahla 3,6 % (6 pacientov); v podskupine diabetikov bola 12,5 % a u pacientov s mediastinitídou 10 %. Priemerná dĺžka hospitalizácie predstavovala 9,6 dňa. Záver: Hlboké krčné infekcie postihujú prevažne pacientov v produktívnom veku, s vysokým podielom multipriestorového postihnutia a závažnými komplikáciami. CT vyšetrenie s kontrastom zostáva kľúčovou diagnostickou metódou. Chirurgická drenáž v kombinácii s intravenóznou antibiotickou liečbou je základným terapeutickým prístupom. Napriek vysokej morbidite dosahuje mortalita v podmienkach multidisciplinárnej starostlivosti nízke hodnoty.

Klíčová slova:

absces – drenáž – parafaryngeálny priestor – nekrotizujúca fascitída

Úvod

Hlboké krčné infekcie (DNSIs –⁠ deep neck space infections) sú závažné infekčné ochorenia, postihujúce hlboké priestory krku, ktoré sú ohraničené krčnými fasciami [1].

Vychádzajúc z anatomických pomerov a funkčných charakteristík krčných kompartmentov, môže dôjsť k rýchlemu šíreniu infekcie a život ohrozujúcim komplikáciám. Najzávažnejšie z nich predstavuje akútna obštrukcia dýchacích orgánov, descendentná mediastinitída, nekrotizujúca fascitída, sepsa alebo trombóza veľkých ciev [2–4]. Tento závažný stav vyžaduje skorú diagnostiku a neodkladnú liečbu, ktorá predstavuje podávanie intravenóznych antibiotík a chirurgickú intervenciu zameranú na incíziu a drenáž postihnutých priestorov [4, 5]. Pred érou antibiotík mortalita dosahovala 40–50 % [5]. V čase širokospektrálnych antibiotík, kontrastného CT vyšetrenia a včasného chirurgického riešenia globálna mortalita klesla na 0,3–3 % [3, 6–8]. Najčastejšia etiológia je odontogénna, ktorá priamo súvisí s nedostatočnou hygienou ústnej dutiny a nižším socioekonomickým statusom [9]. Medzi ďalšie príčiny patria infekcie orofaryngu, zápaly slinných žliaz, cudzie telesá, úrazy, vrodené cysty, neoplazmy, lymfonoditída a iatrogénne faktory, ako sú napríklad pooperačné infekcie po stomatologických výkonoch [3, 6].

Podľa viacerých zdrojov zostáva etiológia hlbokých krčných infekcií v 10–20 % prípadov idiopatická [10, 11], niektoré štúdie uvádzajú dokonca viac ako 30 % prípadov nezisteného pôvodu [12]. Variabilita patogénov spôsobujúcich hlboké krčné infekcie je pomerne veľká. Častými pôvodcami sú druhy rodu Streptococcuss a Staphylococcus aureus. U viacerých pacientov ide o zmiešané infekcie s účasťou aeróbnych aj anaeróbnych baktérií. Dostupné štúdie poukazujú na častejší záchyt aeróbnych patogénov [3, 13]. Ako metóda voľby pre rýchlu diagnostiku, určovanie rozsahu infekcie a plánovanie operačného výkonu je vo viac ako 90 % využívané kontrastné CT [1].

Ak je CT vyšetrenie nejednoznačné alebo nedokáže adekvátne posúdiť šírenie infekcie do mäkkých tkanív, intrakraniálneho priestoru či vaskulárne komplikácie, využíva sa MR, ktoré má vyššiu pozitívnu prediktívnu hodnotu [6, 14]. K hlavným biochemickým markerom patria leukocyty, CRP a prokalcitonín, pričom vzostup CRP je pomalší a menej koreluje so závažnosťou ochorenia, zatiaľ čo prokalcitonín stúpa rýchlejšie, lepšie odráža rozsah zápalu a pri efektívnej liečbe rýchlo klesá, čo z neho robí vhodnejší ukazovateľ účinnosti terapie [15].

Cieľom tejto štúdie je zhodnotiť klinické charakteristiky hlbokých krčných infekcií, liečebné postupy a výsledky liečby na našom pracovisku.

 

Materiál a metódy

Realizovaná bola retrospektívna deskriptívna klinická štúdia hlbokých krčných infekcií u pacientov hospitalizovaných a liečených na Klinike otorinolaryngológie, chirurgie hlavy a krku LF UK a UN v Bratislave za obdobie 13 rokov, od 1. januára 2013 do 31. decembra 2024. Diagnóza bola stanovená na základe klinického vyšetrenia, zobrazovacích metód (CT, ultrasonografia) a operačného nálezu. Do štúdie boli zaradení pacienti, u ktorých bola diagnostikovaná hlboká krčná infekcia –⁠ flegmóna alebo absces –⁠ na základe CT vyšetrenia krku a zároveň sa podrobili chirurgickej intervencii. Zo štúdie boli vyradení pacienti s povrchovým abscesom kože, infekciou povrchových štruktúr krku a peritonzilárnym abscesom bez komplikácií. Celkový súbor tak tvorilo 168 pacientov. Ako kritériá pre rozdelenie početností výskytu sledovaných infekcií boli použité demografické údaje (vek, pohlavie), lokalizácia infekcie v hlbokých krčných priestoroch, klinické symptómy, prítomnosť komorbidít, diagnostické postupy, mikrobiologické výsledky, spôsob liečby a výskyt komplikácií.

 

Výsledky

Celkovo bolo analyzovaných 168 pacientov vo veku 17–93 rokov. Súbor tvorilo 90 mužov (53,6 %) a 78 žien (46,4 %). Priemerný vek bol 47,5 roka (SD ± 18,5), medián predstavoval 49 rokov (IQR 29,0–62,3). Z hľadiska vekovej distribúcie bola najpočetnejšou vekovou skupinou kategória 50–64 rokov, ktorá predstavovala 30,9 % (54) všetkých prípadov. Nasledovala veková skupina 20–34 rokov (44; 26,2 %) a 35–49 rokov (35; 20,8 %). Pacienti vo veku 65–79 rokov tvorili 12,5 % (21). Najnižšie zastúpenie bolo u adolescentov pod 20 rokov (10; 6,0 %) a u seniorov nad 80 rokov (6; 3,6 %). Detských pacientov s hlbokou krčnou infekciou na našom pracovisku primárne neriešime. Najviac pacientov predstavovali dospelí v produktívnom veku 20–64 rokov (131; 78,0 %). Muži boli častejšie zastúpení vo vekovej skupine 50–64 rokov, vo vekových skupinách 65 rokov a viac prevažovali ženy (tab. 1). Medzi sledovanými komorbiditami dominoval diabetes mellitus (16 pacientov; 9,5 %), nasledovaný recidivujúcimi angínami (11 pacientov; 6,5 %). Onkologické ochorenie bolo prítomné u štyroch pacientov (2,4 %). Väčšina pacientov (137; 81,6 %) nemala žiadne závažné pridružené ochorenia (tab. 2). Priemerná dĺžka trvania symptómov pred hospitalizáciou bola 5,8 dní (medián 4 dni; IQR 3,0–6,2) (tab. 3).

Medzi klinickými príznakmi dominovala palpačná bolestivosť krku (112; 66,7 %), opuch krku (108; 64,3 %) a bolesť krku (88; 52,4 %). Takmer každý druhý pacient trpel dysfágiou (74; 44,0 %), bolesť hrdla uvádzalo 54 pacientov (32,1 %), odynofágia bola prítomná u 50 pacientov (29,8 %) a dyspnoe u 22 pacientov (13,1 %). Ďalšie, menej časté príznaky ako trizmus, otalgia, dysfónia a iné sú uvedené v tab. 4.

Najčastejším typom lokality u 97 pacientov (57,7 %) bolo postihnutie viacerých hlbokých krčných priestorov súčasne. Priestory krku pri multipriestorovom postihnutí boli zastúpené nasledovne: parafaryngeálny (77; 81,1 %), retrofaryngeálny (35; 36,1 %), prelaryngeálny (33; 34,0 %) a karotický priestor (32; 32,9 %). Prítomnosť infekcie v submandibulárnej a pretracheálnej oblasti bolo u približne štvrtiny pacientov (24; 24,7 %) s viacpriestorovým postihnutím. Ďalej nasledoval parotický priestor (17; 17,5 %) a mediastínum (16; 16,5 %). Zriedkavejšie bolo šírenie do perivertebrálneho, submentálneho a preepiglotického priestoru (7–8; 7,2–8,2 %), pričom Ludwigova angína sa vyskytla iba v štyroch prípadoch (4,1 %) (tab. 5). Pri infekciách limitovaných na jednu lokalitu hlbokého krčného priestoru bol najčastejšie postihnutý parafaryngeálny priestor (36; 50,7 %). Ďalšie izolované lokalizácie sa vyskytovali podstatne zriedkavejšie: submandibulárny priestor v 12,7 % (9), retrofaryngeálny priestor v 9,9 % (7), parotický priestor v 8,5 % (6). Perivertebrálny (4; 5,6 %), preepiglotický (3; 4,2 %), submentálny (2; 2,8 %), Ludwigova angína (2; 2,8 %), pretracheálny (1; 1,4 %) a karotický priestor (1; 1,4 %) boli ako izolované infekcie zaznamenané iba sporadicky (tab. 5).

Príčinou hlbokej krčnej infekcie bola u 50 pacientov (29,8 %) tonzilofaryngitída. V 36 prípadoch (21,4 %) išlo o komplikáciu dentálnej infekcie. U troch pacientov (1,8 %) bola ako najpravdepodobnejší zdroj identifikovaná externá otitída. Napriek tomu, že nešlo o malígnu formu otitis externa, pre anamnestický údaj protrahovaného zápalu vonkajšieho zvukovodu na ipsilaterálnej strane hlbokej krčnej infekcie, bez súčasnej identifikácie iného zdroja infekcie, bola táto diagnóza považovaná za etiologicky významnú. U jednej pacientky externá otitída sprogredovala do mastoiditídy s následným šírením per continuitatem do subbazálneho priestoru bez osteomyelitických zmien. V dvoch prípadoch predchádzal hlbokej krčnej infekcii úraz a rovnako v dvoch prípadoch išlo o rozvoj infekcie po aplikácii drog (1,2 %). U takmer polovice pacientov (75; 44,6 %) bola príčina neznáma (tab. 6).

Všetkých 168 pacientov (100 %) sa podrobilo CT vyšetreniu s kontrastnou látkou; kombináciu vyšetrovacích modalít CT a ultrasonografie absolvovalo 20 pacientov (11,9 %). Kontrolné CT vyšetrenie s kontrastom bolo vykonané u 16 pacientov (9,5 %) (tab. 7).

Mikrobiologické vyšetrenie bolo negatívne u 45 pacientov (26,8 %) a v 19 prípadoch (11,3 %) údaje neboli dostupné. U 69 pacientov (41,1 %) boli ako samostatne zachytené patogény najčastejšie Streptococcus pyogenes (19; 27,5 %), Staphylococcus aureus (12; 17,4%) a Streptococcus constellatus (7; 10,1 %). Multimikrobiálny záchyt bol zaznamenaný u 35 pacientov (20,8 %), kde najpočetnejšie boli vykultivované Parvimonas micra (14; 40 %), Prevotella buccae (13; 37,1%), Streptococcus constellatus (10; 28,6 %), Streptococcus anginosus (8; 22,9 %) a Slackia exigua (7; 20 %). V celom súboru pacientov bol ako najčastejší pôvodca infekcie Streptococcus pyogenes, izolovaný u 21 pacientov (12,5 %). Streptococcus constellatus bol prítomný u 17 pacientov (10,1 %), Parvimonas micra u 16 pacientov (9,5 %), Staphylococcus aureus u 15 pacientov (8,9 %) a Prevotella buccae u 13 pacientov (7,7 %). Streptococcus anginosus sa vyskytol u 11 pacientov (6,5 %). Cutibacterium acnes, rovnako ako alfahemolytické streptokoky boli identifikované u deviatich pacientov (5,4 %). Slackia exigua bola zistená u ôsmich pacientov (4,8 %). Bakteriologické nálezy pacientov s hlbokými krčnými infekciami znázorňuje tab. 8.

Chirurgická liečba bola realizovaná prevažne v celkovej anestézii (163; 97,0 %), v lokálnej anestézii bol operovaný len jeden pacient (0,6 %). U malej skupiny pacientov (4; 2,4 %) bol výkon vykonaný v lokálnej anestézii konvertovaný neskôr na intervenciu v celkovej anestézii. Najčastejší operačný prístup bol transcervikálny (135; 80,4 %). Transorálny prístup bol využitý u 10 pacientov (5,9 %), pričom u 23 pacientov (13,7 %) bol prístup kombinovaný –⁠ transorálny v kombinácii s transcervikálnym. Tonzilektómia bola súčasťou výkonu u 29 pacientov (17,3 %), sutúra dehiscentnej rany ako ďalšia chirurgická intervencia bola vykonaná u 36 pacientov (21,4 %). Tracheotómia bola pri výkone realizovaná u 38 pacientov (22,6 %) a zavedenie nazogastrickej sondy u 49 pacientov (29,2 %) (tab. 9). Operácia bola realizovaná v priemere na 6,6 deň od prvých príznakov (medián 5 dní, IQR 4,0–7,0) (tab. 3). Počas hospitalizácie boli pacienti liečení rôznymi antibiotickými režimami, pričom každý pacient bol zaradený len do jednej kategórie podľa najrozsiahlejšej použitej kombinácie. Najčastejšie bola podávaná trojkombinácia antibiotík ampicilín/sulbaktám + gentamicín + metronidazol u 57 pacientov (33,8 %). Dvojkombináciou ampicilín/sulbaktám + metronidazol bolo liečených 16 pacientov (9,4 %) a 14 pacientov (8,3 %) užívalo monoterapiu ampicilín/sulbaktám. Trojkombinácia gentamicín + metronidazol + klindamycín bola podaná 13 pacientom (7,7 %). Medzi menej zastúpené terapeutické režimy patrili kombinácie ako gentamicín + metronidazol + ciprofloxacín (10; 6,0 %), ampicilín/sulbaktám + gentamicín + metronidazol + klindamycín (7; 4,2 %) a ampicilín/sulbaktám + gentamicín (7; 4,2 %) (tab. 9). Antibiotická liečba bola zahájená v priemere na 5. deň od prvých príznakov (medián 4 dni, IQR 2,0–5,2). Podporná liečba zahŕňala kortikosteroidy, ktoré boli podané u 31 pacientov (18,4 %). Antibiotická liečba pred hospitalizáciou trvala v priemere 1,5 dňa (medián 0 dní, IQR 0–2,0; rozsah 0–14 dní), a väčšina pacientov nebola pred prijatím adekvátne antibioticky liečená (tab. 3).

Komplikácie boli prítomné u 39 pacientov (23,2 %), pričom u väčšiny z týchto pacientov sa vyskytlo viacero komplikácií súčasne. Najčastejšou bola sepsa, ktorá sa v sledovanom súbore vyskytla u 24 pacientov (14,3 %), nasledovaná mediastinitídou u 20 pacientov (11,9 %) a nekrotizujúcou fascitídou u 15 pacientov (8,9 %). Ďalej boli zaznamenané bronchopneumónie u 12 pacientov (7,1 %) a kardiálne komplikácie (11; 6,5 %), menej často sa vyskytovali fluidothorax (8; 4,8 %) a trombóza vena jugularis interna (6; 3,6 %). Ojedinele, pod 1,8 %, bola zaznamenaná lézia nervus facialis v nadväznosti na chirurgickú intervenciu, faryngokutánna fistula, akútne renálne zlyhanie, pulmonálny edém a edém mozgu (tab. 10).

Hoci celkový počet pacientov bol 168, ukazovatele viazané na priebeh hospitalizácie (napr. dĺžka hospitalizácie a pod.) sa prepočítali len u pacientov s kompletnými údajmi o hospitalizácii (n = 153), zvyšní pacienti boli preložení na iné pracovisko alebo zomreli. Hospitalizácia trvala v priemere 9,6 dňa (medián 8; IQR 6–12). Pacienti boli v priemere prepustení domov 8,4 dňa po operácii (medián 7; IQR 5–10). Počas sledovania bolo šesť pacientov (3,6 %) rehospitalizovaných a 13 pacientov (7,7 %) preložených na iné pracovisko. Po dohľadaní informácií o preložených pacientoch, bolo úmrtie zaznamenané u šiestich zo 168 pacientov. Celková mortalita teda dosiahla 3,6 %. Dvaja zomrelí pacienti mali diabetes mellitus, čo v podskupine diabetikov predstavuje mortalitu 12,5 % (2/16) a dvaja mali mediastinitídu (10 % z 20 pacientov). Žiadny zomrelý nevykazoval súbežný výskyt oboch diagnóz. Väčšina pacientov (153; 91,1 %) bola prepustená do domáceho ošetrenia (tab. 3).

Diskusia

Z celkového súboru 168 pacientov bolo 53,6 % mužov a 47,4 % žien. Podobný pomer mužov a žien uvádzajú Boscollo -⁠ -Rizzo et al. 2012 [6], kde muži tvorili 56,2 % súboru. Prevaha mužov medzi pacientmi s hlbokými krčnými infekciami bola zaznamenaná v mnohých ďalších štúdiách, napríklad v štúdii Krtičková et al. 2017 [16] boli muži postihnutí 3-krát častejšie, avšak jej príčina je neobjasnená [6, 10, 17]. Výsledky poukazujú na odlišnú vekovú distribúciu medzi pohlaviami. Muži boli zastúpení najmä v produktívnom veku (50–64 rokov), zatiaľ čo ženy dominovali vo vyšších vekových skupinách (65 rokov a viac).

Viac ako polovicu prípadov v súbore tvorili infekcie postihujúce viaceré oblasti súčasne. Tento nález je v súlade s viacerými publikovanými štúdiami, ktoré uvádzajú, že súčasné postihnutie viacerých priestorov sa spája s rýchlejšou progresiou infekcie a vyšším rizikom komplikácií vrátane mediastinitídy [1] či sepsy [6].

V literatúre sa uvádza, že multispaciálne infekcie predstavujú 40–60 % všetkých prípadov hlbokých krčných infekcií, čo korešponduje s našimi výsledkami [10, 12, 18].

Naša štúdia je v súlade s pozorovaniami iných autorov, kde tonzilofaryngitídy (50; 29,8 %) a odontogénne infekcie (36; 21,4 %) patria k najviac identifikovaným zdrojom hlbokých krčných infekcií [6]. Vysoký podiel prípadov s neznámou etiológiou (75; 44,6 %) pravdepodobne súvisí s retrospektívnym charakterom štúdie a chýbajúcim údajom o zdroji infekcie. Percentuálny podiel neznámej etiológie v literatúre kolíše v rozmedzí približne 7–57 % prípadov; 7,2 % uvádzajú Velhonoja et al. (2019) [7], 18,9 % Boscollo-Rizzo et al. (2012) [6], 20,0 % Tapiovaara et al. (2017) [19] a 57,3 % Huang et al. (2004) [10].

Zlatým štandardom na diagnostiku a určenie rozsahu hlbokých krčných infekcií zostáva CT vyšetrenie s kontrastnou látkou [20, 21]. Poskytuje detailné informácie o lokalizácii a šírení infekcie a zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní o potrebe chirurgického výkonu. POCUS (point-of-care ultrasound) predstavuje rýchle a dostupné vyšetrenie, vhodné na vyšetrenie detí, avšak jeho možnosti pri hodnotení hlbokých krčných priestorov sú limitované [22, 23].

Podľa publikovaných prác patria medzi najčastejšie izolované mikroorganizmy Streptococcus pyogenes, Staphylococcus aureus, Streptococcus viridans či Klebsiella pneumoniae [24–27]. V našom súbore boli najčastejšími patogénmi gram-pozitívne baktérie, z ktorých najpočetnejšie prítomný bol Streptococcus pyogenes u 12,5 % pacientov a Streptococcus constellatus u 10,1 %. V niektorých štúdiách dosahoval Streptococcus pyogenes podiel až 44 % [26]. Staphylococcus aureus predstavoval v našom súbore iba 8,9 %, čo je podstatne menej v porovnaní s inými štúdiami –⁠ Boscolo-Rizzo et al. (2011) [6] uvádzajú 23 %, Almutairi et al. (2020) [25] 21,3 %, Beka et al. (2019) [26] 21,8 %.

Naopak, zastúpenie Parvimonas micra v našej štúdii dosiahlo 9,5 %, zatiaľ čo v iných prácach sa tento patogén vôbec neuvádza, prípadne len ojedinele –⁠ napríklad Beka et al. (2019) [26] uvádzajú jeho záchyt iba v 2,2 %.

V našej štúdii bolo 20,8 % pozitívnych kultivácií polymikrobiálnych. Huang et al. (2004) [10] udávajú až 35,7 % záchytu viacerých patogénov.

Všetkým pacientom bola podávaná intravenózna antibiotická liečba. Najčastejšia kombinácia empirickej antibiotickej liečby ampicilín/sulbaktám + gentamicín + metronidazol (57; 33,8 %) je v súlade s odporúčaniami pre potrebu širokospektrálneho pokrytia, vrátane anaeróbov [7, 28]. Autori v štúdii Bal et al. (2022) [20] uvádzajú kombináciu ampicilín/sulbaktámu a klindamycínu ako voľbu empirickej antibiotickej liečby až v 66,2 %. V našom súbore bola táto dvojkombinácia použitá iba v 5 prípadoch (3,0 %).

V štúdii Plaza Mayor et al. (2001) [29] uvádzajú úspešnú konzervatívnu liečbu v 90,32 % prípadov (28 z 31). V našej praxi uprednostňujeme chirurgickú drenáž u pacientov s významnou abscesovou formáciou viditeľnou na CT, pri hroziacich komplikáciách alebo pri slabej odpovedi na predchádzajúcu antimikrobiálnu liečbu. Podľa predchádzajúcich štúdií sa potreba chirurgického výkonu pohybuje v rozmedzí od 64 % [28], až po takmer 100 % prípadov [27, 30].

Ako účinná a bezpečná alternatíva klasickej chirurgickej drenáže sa u vybraných pacientov ukazuje aspirácia pod ultrasonografickou kontrolou. Štúdie poukazujú na jej využitie pri unilokulárnych abscesoch (bez septácií), s likvifikovaným obsahom. Za hlavný prínos prístupu využívajúceho aspiráciu sa uvádza kratšia doba hospitalizácie, minimálne invazívny prístup a nižšie riziko kontaminácie okolitých krčných priestorov počas evakuácie hnisu [31, 32]. Yeow et al. (2021) [33] uvádzajú, že aspiráciu ihlou pod USG kontrolou realizovali pri unilokulárnych abscesoch menších ako 3 cm, zatiaľ čo pri abscesoch väčších ako 3 cm uprednostnili zavedenie drenážneho katétra, tiež pod ultrasonografickou kontrolou. Taktiež uvádzajú, že pri vhodnom výbere pacientov, je možné až v 87 % prípadov unilokulárnych krčných abscesov sa vyhnúť otvorenému chirurgickému prístupu. Nakoľko tento postup na pracovisku rutinne nevykonávame, v našej štúdii prípady aspiračnej punkcie neboli zaznamenané.

Bolo zistené, že necelá štvrtina pacientov (39; 23,2 %) mala komplikácie a mortalita dosiahla 3,6 % (6). V publikáciách sa uvádzajú podobné podiely komplikácií a mortality; napríklad Huang et al. (2004) [10] udávajú 16,2 % a 1,6 % a Ridder et al. (2005) [17] 27,5 % a 2,6 %.

Medzi najzávažnejšie komplikácie hlbokých krčných infekcií sa zaraďuje nekrotizujúca cervikálna fascitída. Ide o fulminantnú infekciu, ktorá sa šíri pozdĺž fasciálnych rovín a spôsobuje nekrózu spojivových tkanív [32]. Je spojená s vysokým rizikom mediastinitídy, sepsy a mortality [34]. Naprieč štúdiami, drvivá väčšina pacientov s nekrotizujúcou fascitídou podstúpila chirurgickú intervenciu spojenú so sanáciou nekrotických tkanív [1, 34, 35].

Po doplnení dát o preložených pacientoch, ktorých priebeh hospitalizácie bol komplikovaný nekrotizujúcou fascitídou, sa ukázalo, že celková mortalita pri tejto komplikácii predstavuje 2/15 (13,3 %). Štúdia Gupta et al. (2022) [34] uvádzajú nulovú mortalitu, kým v iných štúdiách sa mortalita v súvislosti s nekrotizujúcou fascitídou pohybuje v rozmedzí 10 % [35, 36] až 20 % [37].

Medián dĺžky hospitalizácie bol 8 dní (priemer 9,6 dní). Porovnateľnú dĺžku hospitalizácie u chirurgicky liečených pacientov s hlbokými krčnými infekciami, medián 7 dní, uvádzajú Tapiovaara et al. (2017) [19]. Priemernú dĺžku hospitalizácie 9,5 dňa uvádzajú Parhiscar et al. (2001) [27], a 13 dní Ridder et al. (2005) [17].

Záver

Naše výsledky ukazujú, že hlboké krčné infekcie postihujú prevažne dospelých v produktívnom veku, zastúpenie pohlaví bolo takmer vyrovnané, s miernou prevahou mužov. Najčastejšie vznikajú na podklade tonzilofaryngitíd a odontogénnych infekcií, pričom takmer polovica prípadov v našej štúdii má etiológiu nezistenú. Parafaryngeálny priestor bol najčastejšie postihnutou lokalitou ako pri multipriestorových, tak aj pri izolovaných infekciách. Vysoká miera multispaciálneho postihnutia poukazuje na závažnosť týchto infekcií a riziko komplikácií, najmä sepsy, mediastinitídy a nekrotizujúcej fascitídy. Zobrazovacou metódou voľby zostáva CT vyšetrenie s kontrastnou látkou. Mikrobiologické vyšetrenia ukázali dominanciu gram-pozitívnych baktérií, najmä Streptococcus pyogenes. Polymikrobiálny záchyt bol u 20,8 % pacientov. Výsledky ukazujú, že liečba hlbokých krčných infekcií si vo väčšine prípadov vyžaduje kombináciu viacerých antibiotík, nakoľko môže ísť o polymikrobiálny charakter infekcií, kde sa často súčasne vyskytujú aeróbne aj anaeróbne baktérie. Ide o potenciálne život ohrozujúci stav, vyžadujúci urgentnú nechirurgickú a chirurgickú intervenciu, pri ktorej môže dôjsť v malom percente prípadov k úmrtiu pacienta.

Čestné prehlásenie

Autor práce vyhlasuje, že v súvislosti s témou, vznikom a publikovaním tohto článku nie je v strete záujmov a že vznik ani publikovanie článku neboli podporené žiadnou farmaceutickou spoločnosťou. Toto vyhlásenie sa vzťahuje aj na všetkých spoluautorov.